Divadlo na Hambálku

Plagát
Partneri festivalu
Kúpiť lístky na predstavenia v KD
Otváracie hodiny pokladne

Pokračovanie katastrofického scenára
Na tohtoročnom festivale padne rekord!
Katastrofický scenár sa naplnil...
Radošinci na festivale v Malackách
 

Sobotnou tancovačkou sme zakončili ďalší úspešný ročník divadelného festivalu Zejdeme sa na hambálku. Ak si ľudia v dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá nepraje umeniu, nájdu čas na divadlo, vždy nás to poteší. O to milšie sme boli prekvapení, keď sme mali takmer každé predstavenie úplne vypredané. Ako teda tento ročník festivalu prebiehal? Nech sa páči, prečítajte si.

O úvodné predstavenie v stredu večer, ktoré bolo zároveň slávnostnou premiérou novej hry, sa postaral zástupca organizátora – šikovné Štúdio mladých Divadla na hambálku pod vedením Beiny Reifovej. Tentoraz si po odporúčaniach Jožka Šatana zobrali do parády slovenskú klasiku, inscenáciu Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Po tradičnom príhovore Vlada Zetka a krstných otcov DNH – primátora Malaciek Jozefa Ondrejku a herca Alfreda Swana už nasledoval samotný herecký koncert mladých hambálkovcov. Toto predstavenie bolo ukážkou toho, ako to má vyzerať, keď mladí ľudia robia to, čo ich baví a sú v tom naozaj dobrí. Najmilším prekvapením bola beznádejne plná sála, ktorá ani po pridaní stoličiek po bokoch sály, na balkón a pred prvý rad nestačila na to, aby si sadol každý divák..

Štvrtkové ráno patrilo deťom základných škôl, ktorým zahralo Divadielko Žužu predstavenie o zdravej výžive, samozrejme, že hravou a vtipnou formou. O tom, že malo u detí úspech, svedčí ich nadšené zapájanie sa do hry. Program pre verejnosť otvorila vernisáž výstavy obrazov maliara, scénografa a ilustrátora Fera Liptáka. Na vernisáži vystúpili s krátkym programom hambálkovci zo štúdia mladých a režisér DNH Vlado Zetek porozprával veselé príhody zo spolupráce s umelcom. Po vzhliadnutí skutočne výnimočnej výstavy a malom občerstvení sa už prítomní pobrali do kina, kde sa chystali odohrať Radošinci svoju hru Šťastné konce. V hlavnej úlohe hry o láske - jej hľadaní a znovunájdení sa blysol nik iný ako „maskot“ Radošinského naivného divadla a zároveň autor hry, Stanislav Štepka. Ako to už v Štepkových hrách býva zvykom, dejovú linku hry pekne dopĺňali piesne spievané jednotlivými postavami.

Piatok doobeda i poobede patril Starému divadlu Karola Spišáka z Nitry a ich predstaveniu Žena, Pánboh, čertisko a sedem zakliatych. Doobeda ho odohrali pre študentov stredných škôl a podvečer pre verejnosť. Vystúpenie na motívy Dobšinského poviedok bolo plné humoru prevažne vo veršoch, krásnej scénografie, piesní a výrazných hereckých výkonov. Súdiac podľa standing ovation mala hra o hľadaní pravej lásky u divákov veľký úspech. Večer sa predstavili českí susedia z ochotníckeho divadla SemTamFór, ktoré hralo u nás už tretí raz a opäť pobavili svojím svojským humorom beznádejne vypredanú sálu, tentoraz jemne erotickou groteskou o pokuse o „dokonalý týždeň“. Po vystúpení našich českých kolegov sa konala tradičná súťaž v improvizácii – Boj o veľký hambál. Výkony boli viac ako vyrovnané, no napokon si hambál, vecné ceny, no najmä titul víťazov odniesli Šimon Čutka a Samo Uher. Ak vám sú tieto mená známe, je to tým, že títo mladí chalani vyhrali aj minulý rok a tento rok svoje prvenstvo obhájili. Po improlige, ako sa súťaž v improvizácii zvykne nazývať, si diváci, ktorí vydržali do neskorých večerných hodín, mohli vychutnať spevácke výkony talentovaných hambálkovcov, no spevácke čísla previedli dokonca aj ochotníci z Čiech.

Najviac programu na nás čakalo v sobotu. Plány Hambáljarmoku pod holým nebom nám prekazil dážď. Čo však neprekazil, bola chuť organizátorov o uskutočnenie podujatia, a tak si každý kto chcel, mohol jarmok vychutnať netradične – pod strechou sály spoločenského domu MCK. Teší nás, že aj v takom nečase si záujemcovia našli čas a prišli nás podporiť svojou účasťou. Nemali čo ľutovať, hambálkovci totiž pripravili skutočne unikátne prostredie s príjemnou priateľskou atmosférou, kde si nielen detičky mohli kresliť, vyrábať havajské náhrdelníky, španielske kastanety, zastrieľať si z luku do terča, dať si vyveštiť budúcnosť, zabaviť sa pri vystúpeniach Féder teátra a Funny Fellows či Záhoráckeho divadla. K tomu všetkému sa dalo dobre najesť i napiť a chúťky všetkých návštevníkov boli uspokojené dobrotami od výmyslu sveta, od gulášu, cez lokše, jednohubky, mastný chlieb s cibuľou, koláče slané i sladké až po hambálkovskú vtipnú kašu. Tej sa zjedlo naozaj veľa – konkrétne 108 porcií za 3 hodiny, čím sa Divadlo na hambálku a Mestské centrum kultúry v Malackách dostali do Slovenskej knihy rekordov a bol im oficiálne uznaný slovenský rekord v jedení krupicovej kaše. Pán Svitko zo Slovenských rekordov na všetko riadne dohliadal a dokonca prišiel sám so zaujímavými ponukami na prekonanie slovenských rekordov – silní chlapi si mohli vyskúšať, ako dlho udržia krígeľ s litrom piva v predpaženej ruke..

Po skončení hambáljarmoku už sa všetci presunuli do kina, kde ochotnícki kolegovia z Budmerického divadla zahrali hru U nás taká obyčaj. Po nich už sa začal hlavný večerný program. Ten zahájili vtipní profesionáli z Túlavého divadla, keď Malačanom predviedli svojské stvárnenie Shakespearovskej klasiky Rómeo , Júlia a vírus, s podtitulom Ako sa hádali Montér a Koruplent. Vďaka tomuto predstaveniu sa diváci sa mohli konečne dozvedieť pravdu o tom, že dôvodom odvekých sporov Montekovcov a Kapuletovcov boli vlastne slovenské buchty. Túlavé divadlo už patrí takpovediac k inventáru festivalu Zejdeme sa na hambálku, no napriek tomu sú ich hry vždy pozitívne vítané a tento rok čakala „túlavých hercov“ opäť plná sála a salvy smiechu. Autorom hry je Jakub Nvota, ktorý je zároveň režisérom i hercom. Zaujímavosťou je, že Jakub režíroval aj hru Starého divadla Nitra. Posledným divadelným vystúpením soboty i celého festivalu bolo vystúpenie profesionálov z českého divadla Do houslí. Hra S hlavou v oblacích vtipne podala kurióznu snahu štyroch ľudí zamestnaných v rôznych aerolinkách o spáchanie atentátu na súkromné lietadlo. O tom, že ani dôkladne naplánovaná akcia nemusí vždy stopercentne vyjsť sme sa presvedčili v napínavom, no i napriek tomu veľmi vtipnom závere inscenácie. Nekončiaci potlesk divákov na seba nenechal dlho čakať.
Čerešničkou na torte bolo úplne posledné javiskové vystúpenie v podaní Dua Aratron Aspis, ktoré predviedlo strhujúcu ohňovú a UV show. A o tom, že divákov naozaj dostala a dokonca dojala, svedčí najrýchlejšie standing ovation v histórii festivalu! Po tomto vystúpení už sme sa mohli voľne baviť a dokonca sa aj tancovalo . Do rytmu nám hrali Ďuri & Stanley, ktorí vedia, ako rozprúdiť zábavu. Tá trvalo do skorých ranných nedeľných hodín.

A tak sme ukončili 6. ročník festivalu Zejdeme sa na hambálku.
Na festivale sa snažíme o priateľskú a pohodovú atmosféru. O tom, že sa nám ju vždy aj podarí dosiahnuť svedčia pozitívne ohlasy od divákov, ale i účinkujúcich. Za to, ako bezproblémovo festival prebehol chceme poďakovať všetkým, ktorí sa na jeho organizovaní podieľali – Janke Zetkovej a celému Mestskému centru kultúry, Vladovi Zetkovi a všetkým hambálkovcom, ktorí obetovali svoj voľný čas, účinkujúcim, ktorí odohrali nádherné predstavenia, sponzorom, bez ktorých by sa nepodarilo takéto podujatie zorganizovať a v neposlednom rade divákom, ktorí spoludotvárali výbornú atmosféru počas predstavení i sprievodného programu.
Ďakujeme!

Festival(n)oviny (.pdf)